Pre Denisu Šulcovú je najlepším oddychom aktívny šport. Popradčanka a úspešná lezkyňa počas prvého tehotenstva začala behávať a trénovať na maratóny. Dnes patrí medzi najrýchlejšie ženy horských ultrabehov a Slovensko reprezentovala na prestížnych francúzskych pretekoch v Chamonix na trase CCC preteku UTMB, kde v poradí žien obsadila krásnu 44.priečku.

Na aký terén sa treba pripraviť pri horskom ultramaratóne?

Klasické maratóny sa bežia prevažne po rovine, prípadne s miernym prevýšením. V porovnaní s nimi sú horské ultrabehy naozaj "v teréne", upravené časti na týchto tratiach tvoria len malé percento. Väčšinu trate sa beží po turistických chodníkoch, v prípade Tatranskej šelmy aj po strmom kamenistom teréne a žule. Počas horského ultramaratónu zabehnete prevýšenie stoviek, niekedy až tisíc metrov.

Je potrebné mať na horské maratóny špeciálnu výbavu?

Áno. Každý pretek má predpísaný povinný výstroj účastníka behu, ktorý môžu usporiadatelia kedykoľvek skontrolovať. Ak vám v nej niečo chýba, bežec je okamžite diskvalifikovaný. Na chrbte si každý nesieme malý batoh pripomínajúci vestu, v ktorom je vždy fľaša s tekutinou (od 0,5 l - 1 l ), lekárnička s prvou pomocou (alufólia, obväzy, dezinfekcia, leukoplasty), mapa (prípadne GPS v mobile), čelovka, nepremokavá bunda s kapucňou, podľa ročného obdobia alebo počasia prípadne aj rukavice alebo čiapka, peniaze a doklady. Paličky nie sú v povinnej výbave, ale sú povolené - užitočné sú najmä pri strmých stúpaniach a klesaniach alebo keď má niekto problémy s kolenami. K výbave bežca tiež patrí jedlo alebo rýchle občerstvenie. To si pripraví každý sám podľa svojich potrieb a návykov tak, aby mal dostatok energie dobehnúť do občerstvovacích staníc.

Čo si so sebou zvykneš zbaliť ty?

Vždy mám so sebou powergel a musli tyčinky. Powergel je balený v tube ako zubná pasta (niektoré dokonca tak aj chutia) a je to koncentrát vitamínov, minerálov, solí a magnézia.

Ak niekto ide na trať prvýkrát, mal by si ju aspoň raz trať zabehnúť celú pred štartom?

Tatranská šelma Ultra sleduje červenú značku tatranského turistického chodníka (celá magistrála od Troch studničiek na západe cez celé Tatry až do Ždiaru) a beží sa okolo niekoľko vysokohorských chát, čo je veľmi pekné. Vyrastala som a žijem v Tatrách, mám teda veľkú výhodu, že tento terén dôverne poznám. Samozrejme, veľa súťažiacich príde aj zo zahraničia alebo sú na trase po prvýkrát. Vopred si trasu podrobne naštudovať je nevyhnutná príprava pred každým pretekom. Ako bežec musím vedieť, na ktorom kilometri je odbočka a kam odbočiť, aby som zbytočne nestratila minúty vracaním sa späť na trať. Okrem toho ak viete, aké úseky vás čakajú, ľahšie sa plánuje aj občerstvenie.

Som bežec - amatér a chcem si skúsiť ďalší ročník šelmy. Je vôbec možné pripraviť sa na takýto beh za rok?

Určite, predovšetkým ak má niekto športovú minulosť a nezačína úplne od nuly. Začínať s ultra maratónom je podľa mňa hlúposť. Telo si za to vypýta daň neskôr v podobe extrémnej únavy alebo zranenia. Odporučila by som pravidelný tréning a ísť na to postupne - začať polmaratónom, potom maratónom, a až pri dobrej kondícii zabehnúť horský ultramaratón. Je tiež fajn mať kvalifikovaného kondičného trénera alebo aspoň sa s nejakým poradiť o svojom kondičnom pláne.

Tatranská šelma Ultra (55 km/3,000 m)

Unikátne preteky v horskom behu, jediné svojho druhu vo Vysokých Tatrách s limitom 200 bežcov. Trať má dĺžku 55 km s prevýšením viac ako 3,100m+. Traverzuje sa cez všetky doliny a prevedie vás krížom cez celé Vysoké a Belianske Tatry. V najvyšších miestach trate dosiahnete výšku nad 2,000 m.n.m. Môžete sa tešiť na krásne lesné chodníky ale aj drsnú tatranskú žulu. Denisa v rokoch 2014 a 2015 obsadila 1.miesto a  4.miesto v roku 2016.

Pforzheimer Hütte (2308 m.n.m.)

Foto: Michal Tomko

Ultra Trail du Mont Blanc - UTMB (166 km, 9,400 m)

Najťažší horský ultramaratón v Európe, ktorý sa beží každoročne v Alpách. Štartuje sa vo francúzskom Chamonix, beží sa cez Francúzsko, Taliansko a Švajčiarsko, aj okolo celého masívu Mt. Blancu. Denisa bežala 101 km dlhú trať CCC s prevýšením 6,100 m a jej výsledný čas 18.48:46  bol najlepší zo štyroch Sloveniek, 18. najrýchlejší v kategórii a v absolútnom poradí žien Denisa skončila na 44. priečke.

Ako si sa dostala k horským maratónom ty?

Pravidelne behávať som začala počas prvého tehotenstva. Predtým som hlavne liezla, čo už nebolo možné. Chcela som niečo, čo ma naďalej bude udržovať v kondícii. Beh sa mi zapáčil a onedlho som odbehla polmaratón, neskôr maratón, prišli prvé dobré umiestnenia. Horské behy ma lákali vždy, ale predtým som si na ne vôbec netrúfala, lebo ako športovec viem, že sa na ne treba poctivo pripraviť. V roku 2013 som zabehla svoj prvý ultramaratón, maďarský Piros 85 (88,6 km/3,500 m) a postupne prichadzali prvé pekné výsledky.

Môžem strmú časť trasy aj odkrokovať, keď už nevládzem? Nediskvalifikuje ma to?

Je to povolené. Pri horských ultramaratónoch sa časti do kopca šlapú rýchlym tempom a časti rovnejšie a z kopca behajú. Ide hlavne o vytrvalosť a silu zdolať výzvy - vonkajšie v podobe drsného terénu a vnútorné v podobe únavy alebo bolesti. Každý pretek má stanovený časový limit, v ktorom musíš dobehnúť do cieľa. Aktualizuje sa vždy podľa najlepších časov minulého ročníka.

Pforzheimer Hütte (2308 m.n.m.)

Nízkotatranská stíhačka (105 km/5,740 m)

Denisa Šulcová na stupni víťazov pretekov jednotlivcov v kategórii ultra trail s trasou vedúcou z horehronskej obce Telgárt na Donovaly hlavným hrebeňom Nízkych Tatier. NTS je kvalifikačným pretekom pre známy francúzsky Ultra-Trail du Mont-Blanc.

Čo predchádzalo tvojej kvalifikácii a štartu na UTMB?

Zúčastniť sa takého renomovaného svetového preteku, akým je UTMB, bolo pre mňa veľkou česťou. Prihlásiť sa totiž nie je vôbec ľahké. Účasť na UTMB okrem šťastia v lotérii vyžaduje v prvom rade dostatočný počet "vybehaných" kvalifikačných bodov z iných ultratrailov za posledné 2 roky. Body sa dajú získať hlavne na dlhých pretekoch (100+ km), ktoré sú zároveň kvalifikačnými pretekmi na najnáročnejšie svetové ultramaratóny. Celý zoznam kvalifikačných pretekov aj s bodmi je zverejnený na oficiálnej stránke UTMB, pričom počet bodov závisí od obtiažnosti preteku.

Je na každom športovcovi, ako si kvalifikačné body sám vyskladá. Napríklad dokončením Nízkotatranskej stíhačky v limite sa dajú získať 4 body, nezávisle od umiestnenia. Tento bodový systém slúži aj ako ochrana pre organizátorov tohto extrémneho behu, aby sa ho zúčastnili len skúsení bežci a zbytočne nedochádzalo k zraneniam či nešťastiam. Na tento beh sa ročne hlásia tisíce športovcov, a vždy v januári prebieha losovanie, ktorí z nich postupujú. Ani dostatočný počet bodov nemusí znamenať, že sa na štart postavíte.

Dá sa povedať, že to pre teba bol športový vrchol ultra trailov?

Určite, zabehnutím trasy CCC na UTMB minulý rok sa mi splnil taký malý sen. S vybehanými bodmi som sa na pretek dostala až v druhom losovaní.

Aké pocity si mala z týchto pretekov v porovnaní s tými slovenskými?

Je to krásny a neopísateľný pocit, niečo ako ísť na koncert najobľúbenejšej kapely. Niečo, čo človek zažije raz za život. Bol to úžasný zážitok. Na pretek som nešla za časom alebo výsledkami, na to nebola dostatočne natrénovaná, a hlavne som v tom čase mala zdravotné problémy. Mojím cieľom bolo dokončiť pretek a užiť si to.

Ktoré časti boli pre teba najnáročnejšie, resp. s ktorými si najviac bojovala?

Počas trate sme urobili 6 200 výškových metrov, čo je asi ako päťkrát vybehnúť a zbehnúť  Slavkovský štít. Najčastejšie športovci zápasia s počasím alebo tráviacimi problémami, ktoré sa zvyknú objaviť pri maratónoch. Minulý rok v sedlách pršalo aj snežilo. Ja sa však viem zaťať, čo je možno moja výhoda, resp. niekedy aj nevýhoda.

Bežalo sa aj 20-30 hodín. Ako si udržiavaš energiu počas takto dlhého behu?

Okrem menších občerstvovacích staníc bola na tomto preteku aj jedna väčšia, kde sa dalo prezliecť, najesť, čakali tam kamaráti “so servisom”. Do Chamonix takto so mnou išiel Matúš Vnenčák, jeden z organizátorov Tatranskej šelmy. Bolo to úžasné, môj tím kamarátov chodil z jednej občerstvovačky do druhej počkať ma, či niečo nepotrebujem. Nosili mi cestoviny, polievku, povzbudzovali ma. Na takto dlhom preteku si treba dôsledne sledovať príjem tekutín aj energie v akejkoľvek podobe - podľa hodiniek alebo kilometrov. Ja napríklad každú pol hodinu dám niečo do úst, či už je to voda alebo kúsok tyčinky, oriešky. Hlavne v poslednej časti pretekov je ľahké zabudnúť pravidelne jesť a potom človek dobehne do cieľa úplne na hrane, ani o sebe nevie. Víťazi preteku, ktorí ho zvládnu za často neuveriteľné časy, idú úplne nadoraz.

Čo sa deje s telom bezprostredne po preteku, dopraješ si úplny relax?

Je to opäť veľmi individuálne, ale najdôležitejšie je v nasledujúcich dňoch poriadne jesť a dodať telu energiu, ktorú počas preteku vydalo. Aj pri normálnom maratóne platí, že trvá približne 4 týždne, kým sa telo vráti do normálu a svaly sa z extrémneho výkonu zotavia. To je daň za športový výkon. Ešte týždeň až dva stále cítiš únavu. A obrovský hlad.

Na ktorý beh sa chystáš najbližšie?

Priznám sa, že tento rok som si dala od behu menšiu pauzu a venujem sa opäť intenzívnejšie lezeniu. Behávam skôr ako súčasť kondičného tréningu na to, aby sa mi ľahšie liezlo. Tento rok neplánujem žiadne lezecké preteky, chcem sa dostať naspäť do formy. Dobehnúť, čo som si nemohla dovoliť, kým ešte moje deti boli malé, ako napríklad od skorého rána celý deň liezť v Tatrách.

Denisa Šulcová

Denisa Šulcová je športová lezkyňa, má rada všetky druhy lezenia od boulderingu až po zimné mixy. Organizuje Medzinárodný festival horských filmov v Poprade. Počas zimnej sezóny pracuje ako inštruktorka lyžovania a vedie freeridové kempy. Žije v Poprade.

Viac o našej ambasádorke