S náčelníkom lesoochranárskeho združenia VLK sme sa stretli v Bratislave, kam si "odskočil" z východoslovenskej dedinky Osadné na pracovné stretnutia ohľadne zrušenia titulu UNESCO pre lesy na východe, pred rýchlym presunom do Považskej Bystrice na premietanie dokumentárneho filmu Biomasaker za zrušenie dotácií na spaľovanie štiepky. V našom rozhovore sa často skloňuje slovo NIČ, ktoré je podľa Juraja pre budúcnosť chránených lesov to najdôležitejšie.

Vitaj v Bratislave! Pred pár dňami si sa vrátil po týždni v lese. Čo si tam robil?

So združením VLK každé leto pre verejnosť organizujeme týždňové vzdelávacie tábory v lese. Súčasťou programu je aj značenie lesov, z ktorých chceme odstrániť akúkoľvek škodiacu ľudskú činnosť. Tentokrát sme mali skupinu asi 60-tich ľudí. V Kyjove vo Vihorlatských vrchoch sme za týždeň označili približne 400 ha rezervácie. Práve tento les mal byť v roku 2007 vyrúbaný, ale podarilo sa nám ho zachrániť a vyhlásiť za národnú prírodnú rezerváciu.

Čo ľudí čaká na terénnych monitoringoch a seminároch pre verejnosť?
Každoročne prvý májový, prvý júnový a tretí septembrový týždeň vyrážame do lesa na poznávacie pobyty s názvom Gaia. Žijeme v lese, bez ohňa a bez stanov. Snažíme sa pre ľudí pripraviť pestrý program, preto každý deň vedie iný lektor. Lesník vysvetľuje lesnícke postupy, ornitológ učí ako rozpoznávať vtákov podľa vzhľadu a hlasu, máme špeciálnych lektorov na rastliny, stromy aj cicavce, večer pozorujeme hviezdy. Na záver máme taký filozoficko-rituálny deň, ktorého úlohou je, aby sa ľudia lesu viac otvorili a naplno ho vnímali.

Koľko dní z roka stráviš v lese?

Asi polovicu roka trávim v lese a v okolí Osadného, v ktorom žijem. Druhú polovicu behám za politikmi (smiech).

Pforzheimer Hütte (2308 m.n.m.)

Združenie Vlk vlastní súkromné rezervácie Vlčia v Čergove a Rysia v Strážovských vrchoch, v prenájme máte aj Suchú dolinu v Tatrách. Prečo ste sa v roku 2004 rozhodli vyhlásiť Vlčiu práve na tom území, kde sa nachádza?

Do Čergova sme my sami vyše dvadsať rokov chodili ako turisti a objavovali sme jeho krásne lesy. Dôverne ich poznáme. Lesoochranárske zoskupenie Vlk vzniklo a začalo so svojimi aktivitami práve tu, pomáhali sme lesníkom. Dozvedeli sme sa, že lesy sú na predaj, no vtedy sme nemali ani korunu. Tak sme si zobrali pôžičku. Vymysleli sme akciu “Kúp si svoj strom”, vďaka ktorej si ľudia mohli za symbolickú sumu kúpiť alebo niekomu venovať strom v Čergove, čo nám na začiatku pomohlo les splácať. Vďaka kampani sa o nás dozvedelo viac ľudí a začali sa ozývať aj sami. Časť lesov v Strážovských vrchoch sme ale napríklad dostali darom.

Ako sa Vlčej darí dnes?

Pred kúpou sme si zavolali súdneho znalca, ktorý nám premeral a spočítal každý strom v lese. Vieme presne, koľko máme v rezervácii stromov, akého sú druhu, aké sú vysoké, aký hrubý majú kmeň. Každých 10 rokov si túto tabuľku aktualizujeme. Je na tom krásne vidieť, ako sa les od vyhlásenia prírodnej rezervácie vyvíja, keď sa v ňom naozaj nerobí nič. Keďže staré stromy padajú, počtu stromov ubúda, zvyšuje sa však počet kubíkov dreva - v lese je menej stromov, ale sú väčšie a silnejšie.

Koľko symbolických stromov si už ľudia kúpili?

Od začiatku akcie sa už predalo približne 12 100 stromov. Tento počet sa takmer každý deň zvyšuje. Na výber sú rôzne druhy: jedľa, buk, javor horský alebo mliečny, čerešňa, brest, jaseň, breza…

Keď si kúpim strom v Čergove, môžem si ho prísť pozrieť aj naživo?

Samozrejme, každý je u nás vítaný. K zakúpenému stromu vystavíme list symbolického vlastníka, ktorý okrem iného obsahuje aj presné geografické súradnice polohy stromu. Niektorí ľudia si kupujú stromy symbolicky, iní si ho s nami chodia osobne vybrať do lesa. Je to veľa pekných príbehov.

Jeden z bratislavských kapucínov si napríklad kupuje výlučne len stromy, ktoré spadli. Volá nám: “Tak čo, už nejaký spadol?” Je to pekné gesto, vyjadruje svoj obdiv k prirodzenému kolobehu života, padnuté stromy hnijú a ďalej vyživujú pôdu v lese. Mali sme aj mladomaželov, ktorí dostali list vlastníka ako svadobný dar spolu s cestovným lístkom do Čergova, kam si strom prišli sami vybrať. Náš list vlastníka stromu bol predmetom dedičského konania. Svoj strom si u nás kúpila aj Wisława Szymborská, poľská poetka a laureátka Nobelovej ceny za literatúru.

Myšlienka “nerobiť nič” a nechať prírodu rozhodovať je vašim hlavným mottom, ako sa správať k lesom. Nemáme sa naopak poškodeným lesom snažiť pomôcť?

Pozrite sa, lesy sú na našej planéte 350 miliónov rokov. Prežili už veľa skúšok - od ochladenia, oteplenia až po dopady meteoritov - a vyvinuli si veľmi účinné stratégie na to, aby prežili. Naopak, človek je tu ani nie 2 milióny rokov a zložitému systému lesa nerozumie dokonale. Preto si myslíme, že by sa človek prírode nemal stavať do cesty, poradí si sama. Keď sa rozhoduje o osude lesov, každá zainteresovaná skupina zrazu vie, čo sa s nimi má robiť. Lesníci tvrdia jedno, ekológovia druhé, ministerstvá majú vždy svoje riešenie. My vo VLK-u ako jediní hovoríme, že nikto z nás nevie lepšie ako príroda, čo sa má s lesmi robiť. Najlepšie urobíme, keď nebudeme robiť vôbec nič. Ja dôverujem prírode.

Čo je vaším cieľom?

Zastaviť ničenie prirodzených lesov a dosiahnuť, aby sa aspoň do časti slovenských lesov vôbec nezasahovalo ľudskou činnosťou. Naším cieľom je, aby sa nič nerobilo aspoň na 10 % územia Slovenska.

Je vstup do chránených území, akými sú Čergov alebo Vlčia pre bežného človeka nejako obmedzený?

Dnes je v chránených prírodných rezerváciách zakázané všetko. Tu vidíme tú absurdnosť - ako turista máte do nich zákaz vstupu ale na množstvo iných zákazov sú bežne udeľované výnimky, napríklad na vstup motorového vozidla alebo výruby. A my to chceme obrátiť. Chceme, aby sa na týchto územiach nerúbalo, nepoľovalo, nepostrekovalo chemikáliami, neodstraňovalo mŕtve drevo, nevysádzalo či nejazdilo na autách. Bez výnimiek. A naopak, podporujeme voľný peší pohyb a turistiku. Rezervácie Vlčia aj Čergov majú slúžiť práve na to, aby ľudia spoznali prirodzený les a bez strachu zišli z vyznačených chodníkov. Ako môže mať niekto rád les, keď ho poriadne nepozná?

Vzniklo v nich “útočište” pre zvieratá z okolia?

Áno, za tie roky zvieratá akoby pochopili, že sú u nás v bezpečí. Na fotopasciach máme zachytené napríklad aj to, ako na jednej fotopasci mimo rezervácie poľovníci idú s puškami, ale na druhej fotopasci z našej rezervácie sú už bez nich. Rešpektujú náš zákaz vstupu s puškami.

Takéto územia treba neustále rozširovať... 

Snažíme sa o to, aby štát aj na naše podnety vyhlasoval nové prírodné rezervácie. To sa nám podarilo napríklad s lesmi v Kyjove alebo na Udave. Tiež chceme byť pozitívnym príkladom pre súkromných vlastníkov lesov. Keďže máme dlhoročné skúsenosti, vieme pomôcť a postaviť sa za ľudí, ktorí sa rozhodnú les na svojom pozemku vyhlásiť za rezerváciu. Bohužiaľ, človek má často pocit, že štát namiesto pomoci celý proces sťažuje

Pforzheimer Hütte (2308 m.n.m.)

Aké podnety na preverenie podáva združenie VLK najčastejšie? 

Ľudia sa väčšinou sťažujú na výruby v lesoch, takmer pri každom výrube existujú skupiny, ktoré sa navzájom hádajú, ako a kde by sa malo rúbať. My sa sústredíme na dosiahnutie toho, aby sa v lesoch nerúbalo vôbec. Dnes je bezzásahových území len približne 1.5 %, chceme dosiahnuť 10 %.

Moniturujeme rezervácie a bránime ich, ak vznikajú snahy rúbať v nich legálne prostredníctvom poskytovania výnimiek. Druhá veľká časť našich podnetov sú chemické postreky. Táto oblasť bola menej medializovaná a málokto má predstavu, aké obrovské množstvo chemických látok sa striekalo priamo na chránené oblasti v Nízkych aj Vysokých Tatrách. Bežne sa striekali vysoko karcinogénne chemické látky “proti lykožrútom” z lietadiel, často počas turistickej sezóny, rovno na čučoriedky alebo černice, ktoré ľudia potom jedli.

Tento týždeň napríklad prehrala americká spoločnosť Monsanto vyrábajúca najrozšírenejší pesticíd proti burinám Roundup súd so záhradníkom, ktorý ju obvinil z poškodenia na zdraví (spôsobenia terminálneho štádia rakoviny) a vyhral odškodné 289 miliónov dolárov. Pre informáciu, tento pesticíd sa u nás dlhé roky strieka, okrem iného aj v Tatrách.

Ďalšou agendou VLK-a je ochrana Vlka obyčajného. Aká je súčasná kvóta lovu vlka?

Podarilo sa nám dosiahnuť, že vlk je celoročne chránený na väčšine nášho územia. Počty zastrelených vlkov sa nám úspešne darí postupne znižovať. Ministerstvo pôdohospodárstva SR stanovilo pre minuloročnú poľovnú sezónu kvótu lovu Vlka obyčajného na 76 jedincov.

Prečo ľudia lovia vlkov - je to zo strachu, kvôli ovciam alebo ako zábava?

Poľovníci sa sťažujú, že je premnožená vysoká zver a diviaky. To je ale hlavná lovná korisť vlka, takže dôvod, že vlci zabíjajú lesnú zver nie je logický. Rovnako tak vlci neútočia na ľudí a ani na ovce, ak sú strážené psami. Myslím si, že je to skôr psychologického charakteru. Vlky sa lovia na prestíž, ako vzácna korisť na poľovačkách.

Zachráni vysádzanie nových lesov alarmujúci stav na Slovensku?

Les nie sú len stromy ale je to obrovská skupina organizmov, komplexný ekosystém s navzájom úzko prepojenými vzťahmi. Stromy medzi sebou komunikujú v podzemnej internetovej sieti pomocou húb, ktoré spájajú korene (tzv. mykoríza). Existuje asi 15,000 signálov, ktoré si stromy dokážu poslať medzi sebou až do diaľky 20 km. Keď padne semeno jedličky, zapojí sa do tejto siete a vyšle signál. Potom všetky stromy v širokom okruhu vedia o tom, že do lesu pribudla nová jedlička a aký má “zdravotný stav”.Bohužiaľ, ono to nefunguje tak jednoducho, že keď vyrúbem stromy a nasadím nové, pomohol som obnove lesu. Zabúdame na baktérie, huby, iné stromy, či hmyz alebo zvieratá. Najlepšie riešenie si vždy nájde les sám, ak ho necháme.

Zachráni vysádzanie nových lesov alarmujúci stav na Slovensku?A na to potrebujeme dôkaz.

Ale veď ten máme! Prvý les, ktorý sme kúpili, Vlčiu na Čergove, mal pri kúpe 3,5 tisíc kubíkov dreva a bol určený na výrub. Dnes v ňom máme 15,000 kubíkov dreva. Práve tým, že sme s ním nič neurobili, sme mu 5-násobne zvýšili jeho ekonomickú hodnotu.

Pforzheimer Hütte (2308 m.n.m.)

Ľudia môžu reagovať prekvapene na to, že lesoochranárske združenie Vlk je proti certifikátu UNESCO, ktoré získali Karpatské bukové pralesy.

Pralesy sú na zozname UNESCO od roku 2007, ale realita je taká, že sa v nich naďalej veselo rúbe drevo. Paradoxne, s výrubom dreva sa prestalo až vtedy, keď sme podali podnet, aby bol pralesom odobraný certifikát UNESCO. V Krakowe nám dokonca povedali, že sme prvá ochranárska organizácia na svete, ktorá chce zrušiť UNESCO status. Keď to nás aj tak nič neznamená, tak to zrušme úplne. Na západe nám ani neverili, že také niečo sa môže diať, museli sme si vybaviť letecké snímky, ktoré tento stav dokazovali. Slovensko dostalo výzvu na urýchlené spresnenie hraníc chránenej lokality, pôvodne ich definovalo ako 5,700 Ha lesov. Takéto niečo je veľká medzinárodná hanba.

Veľký úspech mal krátky dokument Biomasaker, natočený vrámci Dokumentárneho cyklu Biele vrany a hrdinovia medzi nami. Dosiahli sa už nejaké zmeny v legislatíve?

Názov Biomasaker sme vytvorili spojením slov biomasa a masaker, lebo čo sa deje s našimi lesmi je masakrálne. Ide o kampaň, ktorej cieľom je zrušenie štátnych dotácií na všetko drevo spaľované v biomasových elektrárňach, okrem dreva pochádzajúceho z energetických porastov a odpadu z drevospracujúceho priemyslu. Na jeden strom totiž pripadá štátna dotácia v hodnote približne sedemdesiat eur. My nechceme úplne zakázať štiepku na kúrenie, my chceme len zrušiť dotácie. Dotácie sú extrémne vysoké, od štátu podnikateľ dostane 70€ za tonu dreva, pričom drevo nakupuje za 10€, čiže len z kúpy má čistý zisk 60€. A keďže dreva je veľmi málo, porušujú sa zákony a ťaží sa aj v rezerváciách. A páli sa drevo, ktoré je zdravé.

Poslanci NR SR posunuli do druhého čítania návrh novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorá by mohla znížiť ťažbu v slovenských lesoch. Toto schvaľovanie prebehne v septembri, takže boj ešte nemáme vyhratý.

Juraj Lukáč

V roku 1993 založil lesoochranársku organizáciu VLK-a, ktorú vedie ako náčelník. Už takmer 25 rokov sa profesionálne venuje ochrane prírody a popularizuje ochranu prirodzených lesov. Aktívne bojuje proti lovu vlkov a výrubu v chránených oblastiach. Žije v Osadnom.

VIAC O JURAJOVI