Na bouldrovaní láka sloboda pohybu aj materiálová nenáročnosť. Všetky kovy a laná, bez ktorých sa žiadny lanolezec nezaobíde, jednoducho nepotrebuješ. Stačia ti lezečky, magnézium, matrac a poriadna dávka odvahy. Oli Vysloužil je priekopníkom tejto lezeckej disciplíny na Slovensku, kde ju už vyše 10 rokov aktívne propaguje medzi jej fanúšikmi a nováčikmi.

Aké boli tvoje lezecké začiatky?

S lezením som začal až na vysokej škole, čo je v lezeckom svete vnímané ako pomerne neskoro. Pred naberaním skúseností na lane som však od začiatku uprednostňoval sólo prelezy ľahkých a krátkych ciest na Technickom skle za Bratislavou. Nevedomky som si tak vyšľapal chodník, ktorým sa ubrala moja lezecká kariéra. Pomocou starého opasku som zošil svoje prvé matrace, ktoré som našiel pohodené pri sídliskových kontajneroch, a bolo vzmaľované.

Bouldering je lezenie krátkych ciest bez lana niekoľko metrov nad zemou. Prečo si dal prednosť boulderingu pred klasickým lezením?

Absolvoval som pár naivných lanolezeckých výjazdov, ktoré vždy skončili mojím voľným traverzovaním nad zemou, alebo poškuľovaním po skotúľaných balvanoch pod stenami. Tak som nasledoval volanie môjho srdca a stratil sa v hlbinách malokarpatských lesov, kde som začal loziť po chytovatých kremencoch.

Pri boulderingu cítim väčší komfort. A nekonečnú radosť z pohybu. Bouldering je úžasná a hravá forma lezenia, ktorá si vyžaduje veľa kreativity na malom priestore. V bludiskách kameňov sa však nikdy necítim stratený. Práve naopak, balvany sú najlepší architekti mojich snov. Vždy si viem pomedzi skaly nájsť cestu ku šťastiu.

,,Bouldering je úžasná a hravá forma lezenia, ktorá vyžaduje veľa kreativity na malom priestore."

Máš zostavený špeciálny tréningový plán?

Vytvoriť ideálny tréningový program je časovo náročné. Môj silový deficit ma naučil pristupovať k boulderingu skôr racionálne. Do budúcnosti tréning nezatracujem, ale pre mňa bol bouldering vždy o pobyte vonku. Lezenie na bouldrovke (indoorovej stene) vnímam skôr ako nevyhnutný spôsob udržania lezeckej kondície počas pracovného týždňa či nepriaznivého počasia. Myslím si, že pri tréningu a samotnom lezení je dôležité nájsť ich rozumnú kombináciu.

Je pre mňa napríklad veľmi zaujímavé pozorovať, ako lezú ľudia, ktorí trávia veľa času na kampuse a ľudia, ktorí totožný čas “odlezú” v prírode. Na ich technike vidím dva úplne odlišné prístupy pri riešení bouldrových krokov, pri efektivite samotného pohybu a pri jeho elegancii.

Ako by mala vyzerať podľa teba ideálna bouldrovka?

Ideálnou bouldrovkou je priestranná plocha s množstvom rozmanitých profilov, vrátane „balvanov“ s výlezami. Nemali by na nej chýbať najhlavnejšie tréningové previsy a výrazné previsy. Stena by mala byť husto posiata chytmi, no nie tak, aby si navzájom zavadzali. Nemám rád príliš veľké štruktúry, pretože zaberajú priveľa plochy na to, koľko lezeckých možností poskytujú. Bouldrovku by som asi čo najviac prispôsobil prírodným skalám. Obsypal by som ju lištami a malými stupmi. Dôležitý je aj personál. Každá stena by mala mať svojho aktívneho správcu, ktorý pravidelne obmieňa chyty so zmyslom pre ich vhodné umiestnenie.

,,Taktika šetrenia kože na prstoch spočíva vo vypočítaní si rovnice s tromi premennými: počet lezeckých dní, typ skaly a typ bouldrov. Výsledkom by mal byť počet nutných odpočinkových dní."

Dá sa na umelých chytoch indoorovej steny dostatočne natrénovať na to, čo ťa čaká na prírodných skalách?

Áno. Mne osobne na umelej stene chýba dostatočná motivácia. Simulovanie problémových krokov ma veľmi nebaví, oveľa radšej hľadám typovo podobné bouldre. Viem, že keď si zlepším výbušnosť a kontaktnú silu na bouldrovke, ten krok “vonku” už spravím.

Ako si chrániš kožu na prstoch pri intenzívnom bouldrovaní?

Najdôležitejšie je, aby si koža na skalu zvykla. Keďže chodím na skaly pravidelne, niekedy na prstoch necítim ani dvojdňový bouldering. Komplikovanejšie to začína byť pri viacdňových výjazdoch. Taktika šetrenia kože spočíva vo vypočítaní si rovnice s tromi premennými: počet lezeckých dní, typ skaly a typ bouldrov. Výsledkom by mal byť počet nutných odpočinkových dní. Čiže ak viem, že idem na sedem dní počas skorej jari do Fontainebleau, kde je jemný pieskovec a nebudem skúšať žiadne dynamické kroky či typické kremencové “žiletky”, dostanem sa k výsledku „nula“. Po boulderingu si na prsty natieram regeneračné vosky a krémy.

Akú bouldrovú výbavu používaš?

Na kefovanie mám malé drevené kefky, ktorých prírodný vlas dobre absorbuje nečistoty a magnézium alebo “mádžo”. Na drobné detaily používam menšiu „zubnú“ kefku. Ak mám dobre namádžované ruky, cítim väčšiu istotu pri lezení. S lezeckými topánkami je to hotová odysea. Keď si myslíš, že si konečne našiel také, čo ti dobre sedia, objaví sa boulder, ktorý ti ich vyzuje. Dodnes som nenašiel ideálnu lezečku. Na skaly si vždy nosím dva páry – tvrdší a mäkší model – ktoré kombinujem podľa potreby. Matrace si nosím tiež dva, čim si dostatočne vykryjem dopadlisko. Ešte používam aj tzv. „sit-startovky“ na nástupy na bouldre, kedy vďaka nim môžeš posunúť veľký matrac ďalej od skaly a pokryješ nimi rizikové miesto na dopad.

Pri akej teplote sa ti najlepšie bouldruje?

Nie som žiadny extrémista, úplne mi vyhovuje teplota okolo 10 až 15 stupňov. Bouldrujem v každom ročnom období, od mrazov po horúčavy, ale najlepšie sa asi cítim počas slnečného a chladného dňa na neskorú jeseň.

Ako sa dajú zvládnuť náročné situácie, ktoré sú často skúškou pre psychiku?

Vizualizujem si kroky, predstavujem si sám seba pri preleze a snažím sa identifikovať príčiny neúspechu. Teším sa na každý reparát, a to ma udržiava nabudeným. Najťažším testom pre psychiku lezca sú jednoznačne zranenia. Keď mi na týždňovom výjazde vo Varazze prasklo na prste putko hneď na druhý deň, prilepil som zranený prst o malíček, nech nezavadzia, a liezol som ďalej. Jednoducho som si nastavil novú métu, vyliezť 6C len s pomocou troch prstov. Všetko je o správnom nastavení.

,,Najťažším testom pre psychiku lezca sú jednoznačne zranenia. Keď mi na týždňovom výjazde vo Varazze prasklo na prste putko hneď na druhý deň, prilepil som zranený prst o malíček, nech nezavadzia, a liezol som ďalej. Jednoducho som si nastavil novú métu - vyliezť 6C len za pomoci troch prstov."

Potrebuješ ako bouldrista viac odvahy?

Chýbajúca odvaha je ako tupá ceruzka. Ak nemáš odvahu, postupným strúhaním si ju vieš nabrúsiť. Snažím sa byť odolný voči relatívne náročnejším výlezom, pri ktorých by ma strach mohol zbytočne obrať o nádherné zážitky.

Špecifickou pre bouldering je úloha ističa – spottera, ktorý sleduje lezcove kroky a v prípade pádu sa snaží stlmiť ho alebo korigovat polohu lezca pri páde. Ako by mal vyzerať ideálny spotting?

O spotovaní sa paradoxne veľmi málo hovorí aj napriek tomu, že je to základná zložka bezpečnosti pri bouldrovaní. Spotovania sa netreba báť. Padajúceho bouldristu nechytáte do náručia, sledujete ťažisko a snažíte sa ho bezpečne usmerniť. Často vidím nedôsledný prístup k spotovaniu: indisponované ruky nepripravené na zachytenie pádu, zlú pozíciu spotera, alebo alibistické postávanie niekde opodiaľ.

Spoterov by si mal organizovať v prvom rade lezúci bouldrista. Ostrieľaný bouldrista už vie, kde sa nachádza rizikové miesto na dopade, kam potrebuje postaviť spotera, v niektorých prípadoch si vie svoj pád skorigovať. Najhoršie pády však hrozia v nečakaných momentoch, keď sa lezcovi šmykne stup, chyt alebo sa mu odlomí kúsok skaly. Vtedy sú postoj, pripravenosť a rýchlosť reakcie spotera rozhodujúce.

Ako myslíš, že sa bude vyvíjať bouldering, keď vidíme, ako sa podobné športy modernizujú a sú čoraz viac masové?

Neustály nápor bouldristov v najpopulárnejších oblastiach zanecháva na prírode negatívne stopy. Minulý rok som bol po ôsmich rokoch v Magic Woode a čo som videl bolo pre mňa šokujúce. Zmizli stromy, naprieč celým lesom boli vychodené chodníčky, znásobila sa erózia a frekventované bouldre sa zmenili na klziská. Je mi z toho smutno.

Želám si, aby bol bouldering obľúbený a aby jeho čaro objavovalo stále viac ľudí. Rovnako si však želám, aby sa z lesa nevytratilo ticho a aby bouldre nezanikali pod náporom pokusov.

Ako sme na tom na Slovensku?

Na Slovensku je to iné. U nás naopak potrebujeme dostať ľudí do lesa, pretože to malé množstvo, ktoré chodí von bouldrovať, nestačí na to, aby niektoré vytvorené bouldre nemizli opäť pod machom. Verím v budúcnosť slovenského boulderingu. My tu ten potenciál na zaujímavé oblasti máme, ale zatiaľ chýbajú ľudia s dostatočným elánom a skúsenosťami, ktorí by sa ich kultivácii venovali.

Najobľúbenejšia bouldrová oblasť doma a v zahraničí?

Z domácich oblastí mi ku srdcu najviac prirástla Končitá, ktorá je našim klenotom. Spĺňa základné atribúty dobrej boulderingovej oblasti: vysokú koncentráciu balvanov, široký rozptyl obťažnosti bouldrov, relatívne krátky a komfortný prístup. Bolo obdobie, keď som tam trávil každý víkend. Zažil som jej premeny počas všetkých ročných období. Za hranicami sa najčastejšie vraciam do Fontainebleau, je to klišé, ale kvalita a rozsah boulderingu sú tu naozaj objektívne neodolateľné.

Kam chcel ísť na bouldrový výjazd a nebol si tam?

Veľmi ma ako krajina láka Škótsko. Tiež by som si rád pozrel švédsku žulu v okolí Štokholmu, španielske žulové oblasti pri Madride a túžim prebouldrovať aj USA a Austráliu.

Ktorý boulder je tvoj NAJ a prečo?

Veľmi si vážim prelez Ilúzie 8A na Končitej. Bol to komplexný boulder, ktorý mi dal zabrať. Pre čistokrvného bouldristu je to hlavne o silovej vytrvalosti. Obtiažnosť sa ku koncu vôbec neznižuje, čiže s radosťou treba počkať skutočne až do výlezovej hrany. Vtedy dostáva zabrať nielen telo, ale aj hlava.

Ako vznikal tvoj projekt Boulder.sk?

Boulder.sk vznikol pred desiatimi rokmi ako aktivita piatich kamarátov z dnes už neexistujúceho petržalského Boulderoomu ako priestor pre zdieľanie našich bouldrových zážitkov. Keďže som už od začiatku na web prispieval hlavne ja, tak mi to zostalo, a pár rokov ho spravujem sám. Rád zdieľam svoju radosť z boulderingu s ostatnými. Publikujem videá, fotky a správy z diania v našich lesoch. K radosti sa pridal aj pocit zodpovednosti – chcem ľuďom ďalej posúvať informácie o potenciáli slovenského boulderingu, keďže nikde inde sa o ňom nepíše.

Ivan Capko a Vlado Linek
Pôvodný článok si v plnom znení môžete prečítať v časopise Horolezec 2/2018

Oliver Vysloužil

Oliver Vysloužil je bouldrista telom i dušou. Už vyše 10 rokov je hlavným propagátorom tejto lezeckej disciplíny na Slovensku. Je zakladateľom webového portálu boulder.sk, kde sa dozviete všetko o boulderingu nielen na Slovensku. Organizuje outdoorové boulderingové akcie a je autorom prvého slovenského knižného sprievodcu bouldrovaním. Žije v Bratislave.