Na fotografiách Anny Horčinovej nájdete štúdie pohybu, ľudského tela aj jeho hraníc. Balansu ako téme sa však venuje aj ako inštruktorka Power jógy v Bratislave. Ako sama hovorí, na dosiahnutie rovnováhy je potrebné dobre spoznať svoje limity a možnosti, aby sme s nimi vedeli ďalej pracovať.
Čo ťa momentálne zamestnáva najviac?
Snažím sa vytvoriť si podmienky na príjemný život. Môj život sama nazývam “eklektickým”, lebo veľa improvizujem a rada nechávam veci plynúť. Preto by som chcela časom dosiahnuť rovnováhu medzi jeho jednotlivými aspektmi: prácou, voľným časom, financiami, medziľudskými vzťahmi a bývaním. A pomaly sa mi to aj darí. Nedávno som sa presťahovala z Bratislavy do rodinného domu s krásnou záhradou vo Vysokej pri Morave, pred pár týždňami som zmenila prácu. Začala som učiť v bratislavskom štúdiu YoGO na plný úväzok.
Ako dlho sa už venuješ jóge?
Pohyb je môj život. Už ako dieťa som sa venovala ľahkej atletike, tancu, neskôr lezeniu a krosovému behu. Na moju úplne prvú hodinu jógy som išla asi pred 8 rokmi a priznám sa, bola som voči nej skôr nedôverčivá. Hneď som ale zistila, ako veľmi som sa mýlila. Pri jóge človek pracuje so svojím telom, naučí sa sledovať svoj dych a vnútorné tempo, nastaviť si od seba zdravé očakávania. Človek sústavne hľadá priestor, v ktorom je možné všetko a ktorého pravidlá vychádzajú z jeho vnútra. A to je tá pravá sila jógy ako mentálneho cvičenia.
A ako sa z teba stala lektorka power jógy?
Približne pred dvoma rokmi som začala cítiť, že v jóge potrebujem čosi viac. Chcela som sa ponoriť hlbšie do “zákulisia” jógového učenia a prehĺbiť si svoje vedomosti. Urobila som si preto inštruktorský kurz, ale toto rozhodnutie bolo skôr o posunutí sa ďalej vo vlastnej jógovej praxi než ambíciou jógu neskôr učiť. A potom nečakane prišla ponuka dočasne prevziať náš kurz jógy za jeho inštruktorku - kamarátku, ktorá išla na rok cestovať po Indii. Povedala som si, že viesť hodiny v príjemnom prostredí a v kruhu priateľov by mohla byť zaujímavá skúsenosť. Učenie si teda tak trochu našlo mňa.
.jpg)
Keď si sa presťahovala do Vysokej pri Morave, priniesla si so sebou aj jógu. Ako to vlastne celé bolo?
Keď som sa do Vysokej presťahovala, nikoho som tu nepoznala. Rozmýšľala som, ako by som mohla stretnúť nových ľudí inak ako v krčme, na pošte alebo v obchode. Mnohí sem totiž chodia iba prespať a cez deň dochádzajú za prácou do Bratislavy, alebo naopak zostávajú doma na svojich pozemkoch a záhradkách. Raz som na Mestskom úrade našla inzerát, že sa tu cvičí aerobic. Začala som naň chodiť a zoznámila som sa s miestnou komunitou aktívne žijúcich ľudí. Keď naša lektorka išla v lete na dovolenku, spýtala sa ma, či nechcem namiesto nej precvičovať aspoň jógu. Aby naša skupina nevypadla z pohybovej rutiny. Čiže opäť, rozbehlo sa to tak trochu samo. Jóga sa tu uchytila, aj medzi ľuďmi, ktorí hľadali skôr pokojnejšie cvičenie alebo mentálny oddych.
Koľko času zo dňa venuješ jógovej praxi ty sama?
Momentálne sa v mojom živote všetko mení takou rýchlosťou, že sa len prispôsobujem tomu, čo sa práve deje. Rutina je niečo, k čomu sa dostávam postupne, snažím sa však venovať jóge každý deň, či už vo forme meditácie, dychových techník alebo asán (fyzickému cvičeniu).
“V jógovej praxi je však dôležitejšia práca s mysľou, ktorá nám pomáha pracovať so všetkým ostatným. Jóga totiž nie je len o práci s telom, ale aj o prežívaní a akceptovaní prítomnosti.
Ako relaxuješ?
S mojím psom Ašou. Zvieratá nemajú množstvo tých komplikovaných nánosov, s ktorými my ľudia tak často bojujeme. Sú čisté. Úprimné. Keď sa radujú, radujú sa naplno. Je to pre mňa ten najlepší ventil. Aša mi ukazála, čo je to bezhraničná láska a ako žiť v prítomnosti, je môj najväčší chlpatý parťák.
Okrem lektorky jógy si vyštudovaná fotografka. Doma aj vo svete bol vystavovaný tvoj projekt, ktorý sa zaoberá práve telom. O čom je?
Je to príbeh človeka a jeho tela v priestore, o hľadaní fyzických a duševných limitov. Kladiem si v ňom veľa otázok. Kde máme svoje limity? Ako sa k nim dá priblížiť? Je to jeden bod alebo sa neustále posúvajú? Vytvárame si tieto hranice my sami? Môžeme si ich vytvoriť každý deň inak? Na fotografiách sú pozície náročné pozície na silu, flexibilitu, či balans, ktoré sa striedajú s bežnými situáciami. Skúmam preciťovanie vlastnej telesnosti, prinavrátenie sa k vlastnému telu, ktoré dnes čoraz viac “strácame".
Projekt som začala vo forme statických pozícií. Postupne som pridávala ďalšie situácie, viac ľudí, či čas prostredníctvom videí, ktoré okrem iného zachytávajú aj to, čo sa deje s telom len pár sekúnd po tom, ako bojovalo vo vypätej pozícii.
V tomto vidím paralely medzi mojimi fotografiami a jógou. Jóga posúvaním našich hraníc hľadá kľud, balans. Naše telesné limity dokážeme posúvať rýchlejšie než tie mentálne. V jógovej praxi je však dôležitejšia práca s mysľou, ktorá nám pomáha pracovať so všetkým ostatným. Jóga totiž nie je len o práci s telom, ale aj o prežívaní a akceptovaní prítomnosti.
Máš sama nejaké jógové výzvy?
Pracujem na stojkách na rukách. Je to pozícia, ktorá ti obráti všetko na hlavu. Hlava je dole, srdce hore, ruky držia celú váhu tela, na čo nie sú zvyknuté. A pri tom musí človek ostať kľudný, rozvážny a dýchať, aby si neublížil. Učí ma to trpezlivosti a ukazuje iný pohľad na realitu.
Nie je jóga dnes viac komerčným trendom alebo kultom tela ako jej pôvodným poslaním sebapoznania?
Jóga môže byť navonok pre niekoho iba fyzické cvičenie, ale poznáme predsa jogínov, ktorí pri cvičení nepohnú ani prstom. Veľa ľudí skúsi jógu s tým, že vďaka nej budú mať krásne telo. Veľa z nich však postupne objaví aj krásu filozofie, ktorá je za cvičením. Je na každom z nás, či chceme hľadať viac. Ani jeden prístup nie je dobrý alebo zlý, vyšší alebo nižší.
“Vyzbrojte sa trpezlivosťou. Pretože aj pri jóge platí heslo: “na všetko dobré sa čaká”. Na cestu jógy vykročte skromne a nečakajte instantné výsledky."
Čo by si poradila ľuďom, ktorí s jógou iba začínajú?
Ísť cvičiť a to hlavne vtedy, keď sa vám najviac nechce. Nenechajte sa odradiť svojou lenivosťou alebo nechuťou. Tento prístup sa dá aplikovať asi na všetko v našom živote. Ale ak ide o jógu, dôležité je podľa mňa pravidelné cvičenie.
S ktorými základnými cvikmi je bezpečné začať ?
Dobrým štartom je určite absolvovať pár hodín v jógovom štúdiu, kde vás vedú odborníci. Hlavne pre začiatočníkov je dôležité správne prevedenie jednotlivých pozícii, aby si náhodou neublížili. Tiež musíme vnímať svoje telo a zdravotný stav. Každý sme iný a nie každému vyhovujú všetky cviky, veľa ľudí je po operáciách a mali by si pozíciu individuálne prispôsobiť svojim možnostiam. Odporúčam tiež vyzbrojiť sa trpezlivosťou, pretože aj v jóge platí: “na všetko dobré sa čaká”. Na cestu jógy vykročte skromne a nečakajte instantné výsledky.
Aké najčastejšie chyby robia ľudia pri jóge?
Snažia sa spraviť pozíciu “ako na obrázku” a nepočúvajú svoje telo. To je najčastejšia cesta k tomu, ako si ublížiť.
Čo chceš dať ľuďom na tvojich hodinách?
Naučiť ich byť prítomný tu a teraz, uvedomovať si svoje telo a myseľ. Vedieť vypnúť ale zároveň sa tešiť z každého úspechu, ktorý s prácou na sebe prichádza a motivuje ich ísť ešte hlbšie.
Aké rozdiely vidíš medzi cvičením v prírode a v interiéri?
Pre mňa je v prírode všetko o niečo príjemnejšie. Ale niekto môže preferovať cvičenie v interiéri, kde má menej vonkajších vnemov - nefúka, neprší, nehreje tam slnko, nevyletí vták zo stromu, alebo nepočuje susedovu kosačku. V interiéri je tiež o niečo jednoduchšie sústrediť sa iba na seba, svoj dych, je tam rovnejší povrch na balančné pozície a nemáme publikum v podobe okoloidúcich.
Pri jóge sa postupne učíme sústrediť iba na seba, aj keď je okolo nás ruch. A to sa dá aplikovať na čokoľvek v našom živote.
Anna Horčinová
Anna je fotografka, certifikovaná inštruktorka power jógy a majiteľka border kólie Aši. Venuje sa atletike, tancu, lezeniu a jóge. Žije vo Vysokej pri Morave a vedie hodiny jógy v bratislavskom štúdiu YoGO.
